Nesprávne otázky a otázkové odpovede

Skúšali ste sa už niekoho opýtať: Čo ti je? (pozor na ten poetický začiatok, pokračovanie a koniec, ktorý to všetko pokazí)

Ak nie ste úplný sociopat, čo dúfam, že nie ste, ja svetu stačím, tak ste sa k tejto ošemetnej otázke istotne už minimálne raz dostali. Ľudia menia nálady ako tehotné ženy chute a občas sa v tom priemerný jedinec druhu homo (zabudla som ten druhý názov) stratí a potrebuje zadať súradnice do svojej citovej GPS.

Pamätáte si ešte, čo vám na to ľudia odpovedali?

Predpokladám, že najčastejšie ste počuli niečo typu: A čo by mi malo byť? (okrem nič, čo do prieskumu nepočítam)

Dobrá otázka, kámo! Preto sa pýtam, pretože neviem....

A prečo sa pýtajú oni? Pretože po a, chcú vedieť, ako veľmi sú priehľadní. To si možno ani neuvedomujú, ale ich zlé, zlé podvedomie, ktoré si spí niekde za hranicami vedomia, to veľmi zaujíma. Hlavnejšie je však po b, chcú vás nechať rozhovoriť a prejaviť záujem. Potrápiť vaše polomŕtve bunky a donútiť vás na to prísť samých. Ale viete, čo sa hovorí, neradno budiť spiacich zombíkov a tak je to aj s tými bunkami, jemný budíček nepomôže alebo len prihorší. Z toho dôvodu sú osoby už dovtedy nie duševne usporiadané ešte väčšmi zdeptané náhlym rúcaním domčeka z karát, čo ako vietor spôsobujú slová rynúce sa z úst, teraz by isto prisahali že, chvíľkového nepriateľa. Nepozná vás, nevie vás odhadnúť, nezaujíma sa... A vy sa len utvrdzujete v domienke, že svet je na nič.

Ale viete, ako to chodí, kto nemá priateľov, nedostane darčeky, preto nahodiť úsmev, vypnúť hruď a snažiť sa pri tom všetkom nevyzerať ako kur-va.

Dasvidania.