Počúvam hlasnú hudbu a nejem olivy

Môžem tvrdiť, že o sebe nerada hovorím, píšem, diskutujem, etc, ale... prečo míňať slová na lži?

Mám sa rada, ako každý, kto nie je nutne samovrah, masochista a iní –isti so svojimi úchylkami. Mňa k masochizmu nikto nenútil. Trošku iná kapitola každopádne.

Ako som vravela, že neznášam začiatky, nenapadla mi rada, ktorá je inak zvyčajne na nič: V každom zlom hľadaj niečo dobré. Toto bol nezvyčajný prípad.

Skvelá vec na začiatkoch je to... tá pravá podstata ich vzniku – začínanie. Vymazať spomienky, opraviť chyby a iné bla, bla, bla. Na to sú začiatky. Začiatky niekde inde, niekde, kde nikto nikdy nebude, ale je to ako viera v Boha. Ak to niekomu pomáha, nedrgajte doňho.

A preto som Siera, čo veci rada posiera. Sprostý rým...

Nie som Siera, som Eli.  Eli ako boh, bohyňa. Som skvelá, prirodzene, nič mi nejde, viem všetko zbytočné, jem všetko nestráviteľné, počúvam to pre uši neakceptovateľné a rozprávam sa sama so sebou.

Navyše prežívam existenčnú krízu, ktorá je o to horšia, že som ju už vonkoncom nečakala, takže som ešte neznesiteľnejšia a zmätenejšia ako test bez možností ABCD.

A skoro som zabudla, nejačte na mňa, mám to rada.

Varovanie! Neberte ma doslovne, osobne a ani zásobne. Nemôžem nosiť ťažké náklady.