Nesprávne otázky a otázkové odpovede

Skúšali ste sa už niekoho opýtať: Čo ti je? (pozor na ten poetický začiatok, pokračovanie a koniec, ktorý to všetko pokazí)

Ak nie ste úplný sociopat, čo dúfam, že nie ste, ja svetu stačím, tak ste sa k tejto ošemetnej otázke istotne už minimálne raz dostali. Ľudia menia nálady ako tehotné ženy chute a občas sa v tom priemerný jedinec druhu homo (zabudla som ten druhý názov) stratí a potrebuje zadať súradnice do svojej citovej GPS.

Pamätáte si ešte, čo vám na to ľudia odpovedali?

Predpokladám, že najčastejšie ste počuli niečo typu: A čo by mi malo byť? (okrem nič, čo do prieskumu nepočítam)

Dobrá otázka, kámo! Preto sa pýtam, pretože neviem....

A prečo sa pýtajú oni? Pretože po a, chcú vedieť, ako veľmi sú priehľadní. To si možno ani neuvedomujú, ale ich zlé, zlé podvedomie, ktoré si spí niekde za hranicami vedomia, to veľmi zaujíma. Hlavnejšie je však po b, chcú vás nechať rozhovoriť a prejaviť záujem. Potrápiť vaše polomŕtve bunky a donútiť vás na to prísť samých. Ale viete, čo sa hovorí, neradno budiť spiacich zombíkov a tak je to aj s tými bunkami, jemný budíček nepomôže alebo len prihorší. Z toho dôvodu sú osoby už dovtedy nie duševne usporiadané ešte väčšmi zdeptané náhlym rúcaním domčeka z karát, čo ako vietor spôsobujú slová rynúce sa z úst, teraz by isto prisahali že, chvíľkového nepriateľa. Nepozná vás, nevie vás odhadnúť, nezaujíma sa... A vy sa len utvrdzujete v domienke, že svet je na nič.

Ale viete, ako to chodí, kto nemá priateľov, nedostane darčeky, preto nahodiť úsmev, vypnúť hruď a snažiť sa pri tom všetkom nevyzerať ako kur-va.

Dasvidania.

Počúvam hlasnú hudbu a nejem olivy

Môžem tvrdiť, že o sebe nerada hovorím, píšem, diskutujem, etc, ale... prečo míňať slová na lži?

Mám sa rada, ako každý, kto nie je nutne samovrah, masochista a iní –isti so svojimi úchylkami. Mňa k masochizmu nikto nenútil. Trošku iná kapitola každopádne.

Ako som vravela, že neznášam začiatky, nenapadla mi rada, ktorá je inak zvyčajne na nič: V každom zlom hľadaj niečo dobré. Toto bol nezvyčajný prípad.

Skvelá vec na začiatkoch je to... tá pravá podstata ich vzniku – začínanie. Vymazať spomienky, opraviť chyby a iné bla, bla, bla. Na to sú začiatky. Začiatky niekde inde, niekde, kde nikto nikdy nebude, ale je to ako viera v Boha. Ak to niekomu pomáha, nedrgajte doňho.

A preto som Siera, čo veci rada posiera. Sprostý rým...

Nie som Siera, som Eli.  Eli ako boh, bohyňa. Som skvelá, prirodzene, nič mi nejde, viem všetko zbytočné, jem všetko nestráviteľné, počúvam to pre uši neakceptovateľné a rozprávam sa sama so sebou.

Navyše prežívam existenčnú krízu, ktorá je o to horšia, že som ju už vonkoncom nečakala, takže som ešte neznesiteľnejšia a zmätenejšia ako test bez možností ABCD.

A skoro som zabudla, nejačte na mňa, mám to rada.

Varovanie! Neberte ma doslovne, osobne a ani zásobne. Nemôžem nosiť ťažké náklady.

Milé malé a nudné na začiatok

Prišlo mi to také zlaté na začiatok...

Milujem začiatky. A milujem sarkazmus, takže nie, neznášam začiatky. Sú nudné a pretrpieť ich, kým sa dostanete k jadru, zaberie aj prípravu jednej dávky popcornu.

Asi ste už pochopili, že nebudem práve tá najzábavnejšia spoločníčka, ale to už viem. Ledva vydržím sama so sebou, hlavne po včerajšku. 

Milujem smrad jednoeurových voňaviek.....